Horský Cyklovýlet - prvý deň - Na Pezinskú Babu a ešte ďalej

Ešte v zime sme plánovali cyklovýlet do Poľska, no tohtoročná situácia nás donútila svoje plány prehodnotiť a radšej sa vybrať na výlet na slovensku, čo sa nakoniec ukázalo ako výborné rozhodnutie! :)

Plán bol vyraziť z Bratislavy už v piatok, ale keďže hlásili intenzívne búrky (a predpoveď sa im tentokrát naozaj vyplnila), dali sme si najprv dali dva dni relaxu doma a vyrazili až v nedeľu.

Naše bicykle pripravené na cestu

Aj napriek tomu, že sme sa radšej balili deň vopred, nedeľné ráno trávime chaotickým pobehovaním po byte a rozmýšľaním, čo nám ešte chýba. Okolo 10 sa nám konečne darí vyraziť, smer Biely Kríž, no ani nie po kilometri sa taška z Patrikovho bicykla kĺže na bok, tento problém rýchlo napravujeme, no o pár kilometrov sa vyskytuje znova a neskôr znova - začína nás to mierne frustrovať. 

Po známej trase sa rýchlo dostávame na Biely Kríž, kde z kapsičky vyťahujeme rýchly obed a s chuťou jeme. Plný energie vyrážame v ústrety ďalšiemu dobrodružstvu no náhly dážď sa rozhodne zmeniť naše plány a tak sa vraciame späť na Biely Kríž, pod bezpečie striešky. Na šťastie to netrvá veľmi dlho a tak stíhame prehodiť len zopár slov s ľuďmi pri stole a konečne môžeme pokračovať ďalej.

Konské hlavy

Rýchlo sa približujeme k Pezinskej Babe, cestou nám ešte pár krát padá už spomínaná taška až konečne prichádzame na riešenie problému a spolu so stupňujúcim sa dažďom prichádzame na Babu. Vyťahujeme náš malý plynový varič, ohrievame jedlo a varíme instantnú kávu, dokonca aj počasie je už pekné, úplná idylka.

Oddych na Pezinskej babe

Z Baby mierime najprv mierne stúpajúcou zvážnicou, ktorá obchádza miestny, celkom strmý kopec Čmelok a sme spokojní s tým, ako sme sa vyhli stúpaniu. Potom to však prichádza, vychádzame na turistickú značku, kde nás náhle prekvapuje veľmi strmé stúpanie. Mám pocit že do tlačenia svojho teraz dvadsať kilového bicykla vkladám všetky sily a on sa pritom ledva hýbe. Každý meter zastavujem a v tom začujem cyklistu, ktorý sa rúti dole strmým kopcom a keďže vidím, že kontrolu nad bicyklom u stratil, snažím sa mu čo najlepšie uhnúť. Nakoniec je to tesnotka a u ho sledujem ako sa stráca za zákrutou.

Nasleduje ešte zopár stúpaní, v ktorých mi našťastie s tlačením pomáha Patrik. Prichádzame na Čermákovu lúku, ľudia tu stanujú, opekajú a piknikujú, no my si len rýchlo dopĺňame vodu zo studničky a pokračujeme ďalej. 

Po Hubalovú to ide samé, oddychujeme a mierne meníme trasu. Na rázcestí je totiž značka, kde sa dozvedáme, že na Sedlo skalka by okrem turistickej značky, mala viesť aj cyklotrasa. Pár minút nasledujeme na stromoch namaľované “céčka”, ktoré ale v zápätí akoby sa pod zem prepadli. Po bližšej inšpekcii zisťujeme, že ich niekto zatrel neónovo zelenou farbou, ktorú sa rozhodneme nasledovať.

Zatretá cykloznačka

Trasa je krásna, ukazuje nám výhľady do doliny a na pekné skaly, no v kútiku duše nás oboch trápi, koľko veľa ideme dole kopcom. Naše obavy sa napĺňajú a po ďalšom klesaní nasleduje stúpanie, ktoré nás dovedie k vytúženému sedlu. Tu pokračujeme niekoľko kilometrov popri plote z pletiva - asi hranici miestnej obory.

Vonku sa postupne stmieva a tak rozmýšľame, ako riešiť túto noc spánok. Rozhodujeme sa vyskúšať podľa mapy nie veľmi vzdialenú Ámonovu lúku, čo sa ukazuje ako výborné rozhodnutie. Lúka je veľká a na kraji má prístrešok vhodný na prenocovanie s ohniskom a studničkou, my si  však radšej staviame stan, hneď vedľa prístrešku. Po pár minútach prichádza trojica ľudí, tiež hľadajúca nocľah, im nakoniec prístrešok dobre slúži. Dávame sa do reči a zisťujeme, že oni sa rozhodli toto leto absolvovať cestu hrdinov SNP. Pri ohníku sa pýtame na rady a skúsenosti a neskôr počas výletu často rozmýšľame, kde sa asi títo pútnici práve asi môžu nachádzať. Nakoniec unavení pri tlmenom zvuku ich rozhovoru zaspávame, v lesnom tichu sa spí veľmi dobre.

Lúka a náš stan